Strategický výskumný program

Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied a jeho pozícia v domácom a medzinárodnom výskumnom priestore

Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied je kľúčové pracovisko základného výskumu v odbore sociológia na Slovensku a má osobitnú pozíciu na inštitucionálnej mape domáceho spoločenskovedného výskumu. Popri troch katedrách sociológie na univerzitách je hlavným expertom disciplíny. S tým súvisí záväzok vytvárať podmienky na čo najširší tematický záber sociologického výskumu a reagovať na témy a problémy, ktoré sú kľúčové pre slovenskú spoločnosť a pre globálnu debatu v sociológii. Skúmanie aktuálnych problémov spoločenského života však v Sociologickom ústave podmieňujeme splnením nárokov metodologickej kvality a udržiavaním dialógu so špičkovým svetovým sociologickým bádaním v skúmanej oblasti.
Sociologický ústav je pevne zakotvený v národných i medzinárodných vedecko-výskumných štruktúrach. Na národnej úrovni ústav úzko spolupracuje s poprednými pracoviskami v oblasti spoločenských a humanitných vied, ako aj so Slovenskou sociologickou spoločnosťou pri SAV, čím prispieva k budovaniu kvalitného výskumného prostredia.
Na medzinárodnej úrovni aktívne rozvíja partnerstvá s renomovanými vedecko-výskumnými inštitúciami, participuje na medzinárodných výskumných projektoch a je členom medzinárodných odborných organizácií, čím sa zapája do globálneho výskumného diskurzu a posilňuje svoju vedeckú viditeľnosť. Účasť na globálnych platformách taktiež zabezpečuje prístup k najnovším poznatkom a umožňuje prezentáciu výsledkov výskumu na medzinárodných fórach, čo zvyšuje prestíž ústavu a jeho prínos k riešeniu globálnych výziev.

Naše bádanie v uplynulých desaťročiach a dnes

Otvorenosť pre rozmanité sociologické výskumné zamerania, výber teoretických rámcov a metodológií skúmania a slobodné formulovanie tém je programovou orientáciou ústavu od roku 1990. Pokladáme ju aj za cestu, ako posilniť atraktívnosť akademickej práce pre novú sociologickú generáciu.
V deväťdesiatych rokoch náš výskum spájalo poznávanie prebiehajúcich transformačných procesov Slovenska na mikro aj makro úrovniach a rôznych sektorov spravovania spoločnosti. Výrazné bolo zacielenie na rozvoj samosprávnosti, občianskej spoločnosti a volebných a politických orientácií. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa náš výskum – aj v odpovedi na nové javy štrukturujúce život obyvateľov Slovenska – tematicky posúva a rozširuje. V priebehu rokov sa vykryštalizovalo niekoľko výskumných priorít.
Sú nimi:
Otázky spoločenských nerovnosti a súvislosti ich reprodukcie, v rámci ktorých sa naša pozornosť zameriavala na dynamiku sociálnych, ekonomických, kultúrnych, rodových a priestorových nerovností. Skúmali sme a skúmame ich vnútorné a globálne súvislosti, diskurzívne rámcovanie a reflexiu vo verejnej mienke a tiež podmienky a účinky intervencie verejnej správy do týchto procesov. V súčasnosti sa v tejto oblasti náš výskum sústreďuje predovšetkým na otázky inštitucionalizácie a organizácie konania, v rámci ktorých skúmame postupy ustanovovania a legitimizovania záujmov vo verejnom, občianskom a politickom priestore ako aj v oblasti práce, profesií a ekonomických aktérov.
Otázky spoločenskej súdržnosti, pri ktorých sme sledovali a sledujeme najmä zmeny rodinného života, súvislosti a dôsledky migračných procesov, spoločenskú a inštitucionálnu dôveru, symbolické vytváranie spoločenskej jednoty a procesy marginalizovania a vyčleňovania skupín. V súčasnosti sa v tejto oblasti náš výskum venuje diskurzívnemu legitimizovaniu a delegitimizovaniu inkluzívnych politík a tiež pokusom budovania kolektívneho „my“ v politickom diskurze.
Vo výskume každej oblasti ústav kladie dôraz na analytickú kvalitu, kritickú reflexiu, kontinuitu a kumulatívnosť poznania. Na dosahovanie našich výskumných cieľov využívame širokú škálu kvantitatívnych a kvalitatívnych metód.

Komparatívny prístup je kľúčový pre poznávanie slovenskej spoločnosti

Komparatívne hľadisko je charakteristickou črtou nášho prístupu a predstavuje dôležitý nástroj poznávania súvislostí vzniku, reprodukcie a zániku skúmaných javov. Porovnávanie v čase a priestore pomáha porozumieť dynamike malých spoločností, re/formovaniu ich inštitúcií a špecifikám ich spoločenských, štruktúrnych a kultúrnych problémov. Komparatívna perspektíva zviditeľňuje výskumy slovenskej spoločnosti a zvyšuje ich prínos pre globálne poznanie a pre medzinárodnú spoluprácu.
V našom výskume má komparácia niekoľko základných podôb:

• komparácia vývoja spoločnosti v dlhších časových radoch, ktorá sa opiera predovšetkým o opakované reprezentatívne zisťovania prístupné v našom archíve sociálnych dát;


• komparácia v „užšom“ post-československom alebo regionálne v stredoeurópskom rámci realizovaná najmä prostredníctvom spoluprác s partnermi v regióne V4;


• komparácia v kontexte Európskej únie a v globálnom kontexte, ktorú realizujeme inštitucionalizovanou spoluprácou v rámci medzinárodných komparatívnych výskumov ISSP a EVS ako aj prostredníctvom ďalších medzinárodných projektov a spoluprác.

Záväzky voči vedeckej komunite a širšej spoločnosti

Sociologický ústav ako inštitúcia cíti záväzok voči vlastnej disciplíne, voči širšej vedeckej komunite a voči občianskym, politickým, kultúrnym a sociálnym právam ľudí žijúcich na Slovensku.
Pre Sociologický ústav je dodržiavanie medzinárodne uznávaných etických zásad profesionálnej a spoločensky zodpovednej vedeckej práce základnou vecou profesionálnej cti. Étos férovosti je pre nás dôležitý v každej etape výskumnej činnosti – od financovania výskumu po publikovanie. Neprekročiteľným rámcom etiky výskumu je pre nás Etický kódex SAV a medzinárodné etické kódexy sociológie a ďalších spoločenských a humanitných disciplín, ktorých výskum stavia na spolupráci s ľuďmi a prísne rešpektuje ich autonómiu a osobnú dôstojnosť.
Záväzok voči našej disciplíne a širšej vedeckej komunite napĺňame okrem dodržiavania náročných profesionálnych štandardov a etických princípov výskumu aj budovaním a udržiavaním výskumnej infraštruktúry. Robíme to najmä prostredníctvom vydávania časopisu Sociológia – Slovak Sociological Review a budovania Slovenského archívu sociálnych dát. Časopis Sociológia je indexovaný v najvýznamnejších publikačných databázach a publikuje práce domácich aj zahraničných spoločenskovedných autorov a autoriek. Slovenský archív sociálnych dát (SASD) je súčasťou paneurópskej infraštruktúry CESSDA ERIC a sústreďuje a sprístupňuje slovenské sociologické výskumy posledných desaťročí globálnej odbornej verejnosti. Je tak infraštruktúrou, ktorá umožňuje rozvoj teórie a metodológie a defragmentáciu poznania.
Záväzok voči disciplíne napĺňame aj podieľaním sa na doktorandskom štúdiu sociológie, ktoré realizujeme v spolupráci s dvoma katedrami sociológie, čím prispievame k reprodukcií vedeckej disciplíny. Nezastupiteľným a priamym spoločenským využitím výsledkov výskumu v Sociologickom ústave je ich využitie vo vzdelávacom procese na slovenských vysokých školách a v zahraničí. Pre študentky a študentov magisterského štúdia so záujmom o akademický výskum ponúkame aj stáže, ktoré vnímame ako nástroj získavania mladých talentov pre sociologické skúmanie spoločnosti.
Záväzok voči ľuďom žijúcim na Slovensku napĺňame okrem zamerania sa na spoločensky relevantné témy priamymi vstupmi sociológov do verejného diskurzu o otázkach verejného záujmu, spoluprácou s občianskym sektorom a ponúkaním expertného hlasu pri rozhodovaniach samosprávy a verejnej správy všetkých úrovní. Naším cieľom je sociologickým poznaním prispievať ku sebareflexii slovenskej spoločnosti, ku kultivácii verejného diskurzu a k spochybňovaniu zjednodušených stereotypných výkladov rozdeľujúcich spoločnosť. Spoločenským prínosom výskumu na Sociologickom ústave je aj posilňovanie hlasu znevýhodnených skupín a ich uschopňovanie pre obhajobu vlastných záujmov.