Podujatia a aktuality

Aký je pomer priaznivcov a odporcov konšpirácií v slovenskej spoločnosti?

Projekt Pandemické pravdy, realizovaný v Sociologickom ústave SAV, v.v.i., skúma problematiku tzv. konšpiračných teórií či príbehov (teda tvrdení, podľa ktorých sú spoločenské procesy a udalosti výsledkom utajenej snahy malých skupín občanov s cieľom poškodiť väčšinu) v krajinách Vyšehradskej štvorky. Na základe analýzy dát, získaných prostredníctvom dotazníkového prieskumu realizovaného v novembri a decembri 2023, je možné v slovenskej online populácii identifikovať šesť odlišných skupín podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom.

Jednotlivé skupiny môžeme, od najviac konšpiračne ladenej k tej, ktorá najrezolútnejšie konšpiračné príbehy odmieta, v skratke charakterizovať nasledovným spôsobom: Rozhodní priaznivci (zhruba 17.0%) predstavujú skupinu, ktorá v našom dotazníku najčastejšie vyjadruje súhlas s konšpiračnými príbehmi. Tieto respondentky a respondenti (zľahka prevažujú muži) vyjadrujú značne odmietavý postoj k medzinárodným štruktúram (až 62.6% preferuje vystúpenie z NATO, 65.3% z EÚ, zhruba 90% deklaruje nedôveru voči obom). Ide o skupinu, kde najvyšší podiel ľudí viní z vojny na Ukrajine Západ/NATO (76.5%) a skupinu, v ktorej najvyšší podiel (súhrnne 25.3%) preferuje geopolitickú orientáciu na Rusko. Zároveň ide o skupinu, ktorá deklaruje vysokú mieru záujmu o politické dianie a pocit, že spoločnosť je v súčasnosti výrazne rozdelená (48.5%), väčšina (66.2%) však uvádza, že jej nezáleží na tom, či majú ich blízki rovnaký názor na politiku ako oni. Ide o skupinu, v ktorej nachádzame najvyššiu mieru dôvery k súčasnej vládnej koalícii (37.7%) a skupinu, v ktorej najväčší počet respondentov deklaruje spokojnosť so súčasným smerovaním krajiny (43.3%). Ide o skupinu, ktorá deklaruje najmenšiu mieru subjektívneho socioekonomického dostatku (súhrnne 52.6% cíti nedostatok). Najviac spomedzi všetkých (24.1%) uvádza, že sa k nim politickí predstavitelia nesprávajú spravodlivo. Ide o skupinu, ktorá najviac tenduje ku konzervatívnym politickým postojom.

Naklonení sprisahaniu (zhruba 13.6%) predstavujú skupinu, ktorá často sympatizuje s konšpiračnými príbehmi, avšak s výrazne nižšou intenzitou ako rozhodní priaznivci. Táto nižšia intenzita sa vzťahuje aj na geopolitické preferencie (vyššia miera sympatií k EU či NATO v porovnaní s predchádzajúcou skupinou) a nižšej miera sympatií k Rusku (naopak, vyšší podiel odpovedajúcich, 17.3%, ktorí si z uvedených geopolitických možností nevedia vybrať). Týka sa aj názoru na zodpovednosť za vojnu na Ukrajine (54.2% si myslí, že za ňu môže Západ, 21.8% nevie). Ide o skupinu, ktorá nepovažuje spoločnosť za výrazne rozdelenú (25.1%) a najmenej jej záleží na tom, aby ich blízki mali rovnaké názory ako oni (72.0%). Naklonení sprisahaniu sú skupinou, v ktorej nájdeme druhý najmenší počet respondentov, pociťujúcich ekonomický dostatok (46.9% cíti nedostatok, 7% cíti dostatok). Vidíme u nich nižšiu mieru vyhranenosti (aj v negatívnom hodnotení konšp. príbehov) ako u rozhodných priaznivcov – tendujú viac k stredovým hodnotám.

Uprostred (zhruba 22.8%) je stredová skupina, ktorej väčšia časť obvykle deklaruje nesúhlas s konšpiračnými príbehmi, je tu však značná časť, s ktorou tieto príbehy (predovšetkým, ak sa týkajú pandémie Covid-19), rezonujú. V tejto skupine prevažuje tendencia zotrvať v NATO a EÚ (61.5% resp. 66.1%), zároveň však rastie podiel tých, ktorí nevedia resp. na problematiku nemajú vyhranený názor. 35.2% vníma ako stranu, zodpovednú za vojnu na Ukrajine Rusko, 28.8% zasa Západ/NATO. Súhrnne 33.4% deklaruje geopolitickú preferenciu pre Západ a 47.0% preferuje pozíciu uprostred. 34.1% z nich vníma spoločnosť ako výrazne rozdelenú a výrazná časť (61.9%) nevníma ako dôležité, aby ich blízki mali rovnaké názory ako oni.

Apatickí (zhruba 11.9%) predstavuje skupinu, ktorá v najväčšej miere vykazuje v jednotlivých položkách indiferentný postoj alebo odpovedá „neviem“. Týka sa to geopolitických ukazovateľov, napríklad otázky na zodpovednosť v prípade vojny na Ukrajine (56.3% nevie), či geopolitického ukotvenia Slovenska (46.6% nevie), rovnako aj otázok na zotrvanie/vystúpenie z medzinárodných štruktúr ako NATO (48.7% nevie) či EÚ (46.2% nevie), v ktorých si želá zotrvať zhodne 39.1%. Je to skupina, v ktorej vníma spoločnosť ako výrazne rozdelenú iba 13.4% respondentov. 53.4% uvádza, že pre nich nie je dôležité, aký názor majú na politiku ich blízki. Je pravdepodobné, že títo respondenti konšpiračné príbehy nepoznajú, resp. sa celý spoločenský diskurz o konšpiračných príbehoch odohráva mimo okruh ich záujmov.

Mierni odporcovia (zhruba 16.0%) predstavujú skupinu, ktorá konšpiračné príbehy odmieta, avšak s nižšou mierou jednoznačnosti ako rezolútni odporcovia, najvyhranenejšia skupina (viď nižšie). V tejto skupine nájdeme respondentov, ktorí označujú predovšetkým miernejšie hodnoty nesúhlasu s konšpiračnými príbehmi. Zároveň ide aj o skupinu, ktorá väčšinovo sympatizuje s umiestnením Slovenska v západoeurópskych a euro-amerických medzinárodných štruktúrach (68.3% chce zotrvať v NATO a 73.0% v EÚ). Tento postoj korešponduje s postojom k vojne na Ukrajine, kde 50.8% vníma Rusko ako zodpovednú stranu (v kontexte ostatných skupín ide o 2. najvyšší podiel). Tento postoj je menej jednoznačný ako v nasledujúcej skupine a vidíme tu aj 23.5% tých, ktorí deklarujú, ženevedia. Súhrnne je tu 51.4% tých, ktorí preferujú geopolitickú pozíciu na Západe a 31.7% tých, ktorí si želajú, aby Slovensko stálo uprostred (14.4% nevie). Len 24.5% vníma spoločnosť ako výrazne rozdelenú a 47.0% uvádza, že pre nich nie je dôležité, aby mali ich blízki rovnaké názory na politiku ako oni.

Rezolútni odporcovia (zhruba 18.7%) predstavujú skupinu, ktorá sa ku konšpiračným príbehom stavia s najväčšou mierou odmietania. Konšpiračné príbehy dobre poznajú a vnímajú ich ako problematické. V tejto skupine nájdeme najviac respondentov, ktorí ostro nesúhlasia s konšpiračnými príbehmi uvedenými v dotazníku (či už všeobecnými alebo konkrétnymi). Zároveň ide o skupinu, ktorá v najväčšej miere dôveruje medzinárodným inštitúciám a súhlasí, aby v nich Slovensko zotrvalo (88.8% v NATO aj EÚ). Tento postoj korešponduje aj s názorom na vojnu na Ukrajine, za ktorú 85.1% prisudzuje hlavnú zodpovednosť Rusku. Rezolútni odporcovia tiež v najväčšej miere deklarujú preferenciu pre západné geopolitické ukotvenie Slovenska (súhrnne až 80.5%). Ide o skupinu, ktorá považuje spoločnosť za výrazne rozdelenú (45.6%). Len 36.3% uvádza, že pre nich nie je dôležité, aby mali ich blízki rovnaké názory ako oni (teda najmenej zo všetkých ostatných skupín). V tejto skupine nájdeme najviac vysokoškolsky vzdelaných (44.0%) a najviac respondentov, ktorí takmer nepociťujú ekonomický nedostatok (24.5%). Ide o skupinu, ktorá sa, spolu s rozhodnými priaznivcami, výraznejšie ako ostatné zaujíma o politické dianie na Slovensku.

Viac v priloženej tlačovej správe.

Zoznam priložených súborov:
[ Tlacova_sprava_konspiracie_Zelinsky.pdf ]