Podujatia a aktuality

Obavy z vojny, ale aj ochota pomôcť Ukrajine sú vysoké

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i. a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Doteraz sme zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a šesťkrát v roku 2021.

Mimoriadna vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prebehla v období 25.2. až 1.3.2022. Vojna na Ukrajine sa začala v skorých ranných hodinách 24. februára inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. Od začiatku invázie boli hlásené útoky na vojenské i nevojenské ciele a civilné obete. Väčšina západného sveta ako aj Európska únia odsúdili ruskú agresiu a zaviedla tvrdé ekonomické sankcie. Na Slovensko začali prúdiť z územia Ukrajiny tisíce vojnových utečencov.

Obavy z vojny a hospodárskej krízy

Na otázku „Máte v súčasnej situácii, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, obavy o seba a svojich najbližších“ odpovedalo 40,6 % respondentov, že má veľké obavy, 40,2 % respondentov, že má trochu obavy a iba 19,2 % respondentov uviedlo, že nemá obavy. Obavy pociťujú častejšie ženy. Respondenti, ktorí nesúhlasia s našim členstvom v NATO odpovedajú častejšie, že obavy nemajú.
Vo výskume sme sa pýtali aj na konkrétne skutočnosti, z ktorých môžu mať respondenti v súvislosti s vojnou na Ukrajine obavy. Najväčšie obavy respondenti pociťujú z ekonomickej krízy ako dôsledkov útoku armády Ruskej federácie na Ukrajinu (77,5 % odpovedí 1 až 4 na škále kde 1 = veľmi sa obávam a 10 = vôbec sa neobávam), z rozpútania tretej svetovej vojny (72,6 %) a z rozšírenia vojnového konfliktu na Ukrajine na Slovensko (68,7 %). O niečo menšie obavy majú respondenti z príchodu utečencov v dôsledku útoku armády Ruskej federácie na Ukrajine (53,9 %).

Aj v tomto prípade platí, že väčšie obavy z krízy, z rozšírenia konfliktu či z rozpútania tretej svetovej vojny deklarujú častejšie ženy. Naopak, aj v tomto prípade platí, že respondenti, ktorí nesúhlasia s našim členstvom v NATO odpovedajú častejšie, že obavy z ekonomickej krízy, tretej svetovej vojny, či rozšírenia konfliktu na Slovensko nemajú. Títo respondenti však zároveň majú väčšie obavy z príchodu utečencov v dôsledku útoku armády Ruskej federácie na Ukrajine

Ochota pomáhať

Respondentov sme sa tiež pýtali, či a akým spôsobom sú ochotní pomôcť Ukrajine. Najviac respondentov je ochotných prispieť vecným darom (61,7 % odpovedí „áno“ a „rozhodne áno“) a prípravou a distribúciou jedla (49,6 %). O niečo nižšia je ochota prispieť finančne (37,4 %), pomôcť ako dobrovoľník pri práci s utečencami (36,9 %) a pomôcť niekoho ubytovať (26,3 %). Ochotu pomôcť akoukoľvek formou deklarujú menej často respondenti, ktorí nesúhlasia s členstvom Slovenska v NATO. Ochota pomôcť súvisí aj s tým, ako ľudia vnímajú svoju subjektívnu príjmovú situácia. Ľudia, ktorí odpovedajú, že je pre nich ťažké vyjsť s príjmom deklarujú menej často ochotu pomôcť vecným darom alebo finančne, častejšie však deklarujú ochotu pomôcť ako dobrovoľníci pri práci s utečencami.

Celkovo 22,8 % respondentov odpovedalo aspoň na jednu z vyššie uvedených možností odpoveďou „rozhodne áno“. Do tejto skupiny silne ochotných pomôcť patria častejšie mladí ľudia. Aj v tomto prípade ochotu rozhodne pomôcť menej často deklarujú ľudia, ktorí nesúhlasia s členstvom Slovenska v NATO.

Zoznam priložených súborov:
[ TS_ASMS_obavy_UA.pdf ]