News and events

Týždeň pred prezidentskými voľbami väčšina voličov vie koho chce voliť

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku už od roku 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i. a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 sme zrealizovali devätnásť rozsiahlych zisťovaní a štyri špeciálne. Aktuálna devätnásta vlna výskumu prebehla viac ako týždeň pred prvým kolom prezidentských volieb a nezachytila ešte oznámenie Andreja Danka o vzdaní sa kandidatúry v prospech Štefana Harabina ani televízne duely najväčších favoritov na funkciu prezidenta.

Približne osemdesiat percent respondentov hovorí, že sa už rozhodli koho budú voliť

Na otázku „V druhej polovici marca sa budú konať na Slovensku prezidentské voľby. Ste už rozhodnutý/á, koho budete voliť? odpovedalo 60,4 % respondentov, že sú rozhodnutí už od momentu uzávierky kandidátov a 12,7 % uviedlo, že sa rozhodlo pred pár dňami.

Medzi voličmi všetkých relevantných politických strán prevažujú respondenti, ktorí hovoria, že už sú rozhodnutí, koho budú voliť. Najnižší podiel nerozhodnutých voličov je medzi voličmi strán Progresívne Slovensko, SMER-SD a HLAS-SD. Naopak najviac nerozhodnutých je medzi voličmi KDH a Republiky. Medzi nerozhodnutými výrazne prevažujú ženy (26,9 %) nad mužmi (15,6 %).

Voliči koalície a voliči opozície sa rozchádzajú v tom, čo je úlohou prezidenta

Respondentom sme ponúkli aj možnosť vyjadriť sa, čo vidia ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta vo vzťahu k vláde – či má byť jej protiváhou alebo s ňou má hlavne spolupracovať. Celkovo medzi respondentmi prevážil názor, že nový prezident by mal s vládou hlavne spolupracovať - tento pohľad si vybralo 49,8 % respondentov, kým 35,6 % očakáva, že prezident bude vláde najmä protiváhou. Pohľad na túto otázku rozdeľuje voličov opozičných a koaličných strán. Platí však, že aj časť voličov koalície očakáva, že prezident by mal byť protiváhou vlády. Myslí si to napríklad 21,7 % spomedzi voličov strany HLAS-SD a 17,5 % voličov strany SMER-SD. A naopak, hoci prezidenta ako protiváhu vlády vidí 68,6 % voličov Progresívneho Slovenska a 60,3 % voličov SaS, takmer pätina voličov SaS a Progresívneho Slovenska vidí úlohu prezidenta hlavne v spolupráci s vládou.

Hoci je medzi voličmi KDH a Republika podobný podiel ešte nerozhodnutých, ich pohľad na úlohu prezidenta sa výrazne rozchádza – kým voliči Republiky jasne očakávajú najmä s vládou spolupracujúceho prezidenta, medzi voličmi KDH prevažuje úloha prezidenta ako protiváhy vlády, keď si to želá až 50,9 % z nich.

Zaujímavé je tiež, že prezidenta ako protiváhu k vláde vidia výrazne častejšie muži (40,4 %) než ženy (31,1 %).

Aký by mal byť nový prezident?

Respondentom sme dali na výber spomedzi vlastností, ktorými by mal nový prezident disponovať. Najčastejšie označili, že prezident by mal chápať reálne problémy ľudí a mal by byť inteligentný a vzdelaný / kvalifikovaný. Dôležitosť vzdelania a kvalifikácie zdôrazňovali častejšie vzdelanejší respondenti. Schopnosť zjednotiť ľudí zvolili najčastejšie voliči SMER-SD, ktorí aj najmenej často zdôrazňovali dôležitosť slušnosti a bezúhonnosti kandidáta. Reputáciu a vzťahy v zahraničí častejšie zdôrazňovali voliči PS, vzdelanejší respondenti, starší a respondenti z väčších miest.

Odvahu otvárať nepopulárne témy ako dôležitú vlastnosť spomínali častejšie muži. Oddanosť demokratickým princípom bola menej dôležitá pre voličov SMER-SD, naopak častejšie ju ako dôležitú uvádzali vzdelanejší respondenti, voliči PS a muži. Schopnosť chápať reálne problémy ľudí menej často spomínali voliči PS a častejšie ju ako dôležitú uvádzali voliči SMER-SD a HLAS-SD.

Viac v priloženej tlačovej správe.

Zoznam priložených súborov:
[ TS_prezidentske_volby_ASMS_FINAL.pdf ]