Sociologický ústav SAV | Institute for sociology of SAS

News and events

imgDôvera v samosprávy je stabilná a väčšina respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko? je spokojná s výsledkami komunálnych volieb

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 sme zrealizovali šestnásť rozsiahlych zisťovaní a jedno špeciálne v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu.
Šestnásta vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prebehla v období 4.11. až 12.11.2022. Obdobie zberu dát bolo tesne po spojených voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili 29. októbra. V tomto období v spoločnosti ešte stále rezonoval teroristický útok na návštevníkov baru na Zámockej ulici v Bratislave spáchaný 12. októbra, v ktorom sa stretávajú LGBTI+ ľudia. Na Slovensku sa tiež riešila kríza v zdravotníctve zdôraznená výpoveďami nemocničných lekárov a tiež významnou témou bola inflácia, ktorá sa medziročne v októbri priblížila k 15 %, pričom pokračovalo zdražovanie potravín aj pevných palív a pripojil sa rast cien textilu a obuvi. Pokračovala vojna na Ukrajine, kde sa ukrajinskej armáde v septembri podarilo oslobodiť územia v charkovskej oblasti a očakávalo sa skoré oslobodenie mesta Cherson odkiaľ sa sťahovali ruské jednotky.

Ľudia dôverujú, že obecné samosprávy robia to, čo je prospešné pre našu spoločnosť

Obecné samosprávy sú jedny z najdôveryhodnejších subjektov Slovenska. Podľa aktuálneho prieskumu im dôveruje 35,7 % opýtaných (pričom v júli samosprávam dôverovalo 31,8% a v marci/apríli 35,2%). V rebríčku dôveryhodnosti prvé miesto zastávajú zamestnávatelia, ktorým dôveruje 40,3 % respondentov. Obecné samosprávy ďalej nasledujú slovenské štátne firmy s dôverou 30,9 %, prezidentka s dôverou 25 % či neziskové organizácie s dôverou 22,1 %.

Väčšina respondentov je spokojná s výsledkami komunálnych volieb

Spokojnosť s výsledkami komunálnych volieb v svojom meste alebo obci vyslovilo 58,3 % respondentov (19,8 % je veľmi spokojných a 38,5 % skôr spokojných). Naopak, nespokojných je 27,8 % respondentov (13 % veľmi nespokojných a 14,8 % skôr nespokojných). Neviem alebo nezaujímam sa o to odpovedalo 6,1 % a „je mi to jedno“ 7,8 % respondentov.
Spokojnejší s výsledkami komunálnych volieb sú respondenti, ktorí dôverujú samosprávam, že robia to, čo je prospešné pre našu spoločnosť, respondenti, ktorí sa volieb zúčastnili (veľmi a skôr spokojných je z nich až 66,8 % pričom medzi nevoličmi je to iba 42, 4%) a obyvatelia najmenších obcí. Spomedzi voličov politických strán sú najspokojnejší s výsledkami volieb voliči strany Progresívne Slovensko a naopak najnespokojnejší voliči strany Republika.

Voliči boli pre svojho kandidáta v komunálnych voľbách rozhodnutí skôr ako vo voľbách do VÚC

Viac ako polovica voličov (55,6 %) bola pre svojho kandidáta v komunálnych voľbách rozhodnutá viac ako mesiac pred voľbami (a 37 % dokonca viac ako tri mesiace pred voľbami). Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 17,5 % respondentov, týždeň pred voľbami 15,7 % a v deň volieb 11, 2%. Rozhodnutie akého kandidáta voliť v komunálnych voľbách robili ženy neskôr ako muži (až 31,1 % sa rozhodovalo týždeň pred voľbami alebo v deň volieb, pričom takýchto mužov bolo iba 22, 5%).
Pre svojho kandidáta za župana (predsedu samosprávneho kraja) sa viac ako mesiac pred voľbami rozhodlo 39,6 % voličov (a 20,1% viac ako tri mesiace pred voľbami). Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 16,1 % respondentov, týždeň pred voľbami 26,1% a v deň volieb 18,1% respondentov. Podobne ako pri komunálnych voľbách aj pri voľbách predsedov samosprávnych krajov rozhodnutie akého kandidáta voliť robili ženy neskôr ako muži (až 50,4 % sa rozhodovalo týždeň pred voľbami alebo v deň volieb, pričom takýchto mužov bolo iba 37,8 %).
Najčastejším zdrojom informácií o kandidátoch v komunálnych voľbách boli materiály zasielané do schránok
Voličov sme sa pýtali, odkiaľ čerpali informácie o kandidátoch v komunálnych voľbách, pričom si mohli vybrať najviac tri možnosti. Najčastejším zdrojom informácií boli materiály, ktoré kandidáti posielali do schránok (30,1 %), nasledované informáciami v tlačených, televíznych alebo online médiách a rádiách (20,8 %), plagáty a bilboardy s menom kandidáta (15,7 %), predvolebné diskusie (15,1 %), informácie o kandidátoch od rodiny a známych (11,6 %) a osobné stretnutie s kandidátom v rámci ich predvolebných aktivít (8,8 %).

Related files:
[ TS_november22_komunalne_VUC_volby_fin.pdf ]
Institute for Sociology of SAS, Klemensova 19, 813 64 Bratislava, Slovak Republic