News and events
Druhá vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“: Zdravotníctvu veríme, o očkovaní nie sme presvedčení
Sériu zisťovaní „Ako sa máte, Slovensko?“ iniciovali v marci tohto roku prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ďalšie zistenia z druhej vlny výskum realizovanej 21. až 23.4.2020
Ako sa vírus rozšíril?
- Väčšina opýtaných respondentov (57, 6 %) neverí, že vírus Covid-19 sa na človeka preniesol zo zvieraťa náhodou. Celkovo až 40,6 % si myslí, že vírus bol vytvorený umelo a bol rozšírený medzi ľudí zámerne a ďalších 17 % si myslí, že bol vytvorený umelo, avšak medzi ľudí unikol náhodou. Iba 23,5 % respondentov sa prikláňa k názoru, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka v čínskom meste Wu-chan.
- Najviac presvedčení o umelom pôvode vírusu sú voliči, ktorí v parlamentných voľbách volili stranu Kotlebovci - ĽSNS (82,7%). Nasledujú: Smer SD (67,6%), Sme rodina (62%) a OĽANO (49,3%) a SaS (48,9%). Naopak, viac tomu, že vírus sa na človeka preniesol prirodzene zo zvieraťa, veria voliči PS/Spolu (51,2%) a Za ľudí (42,9%).
Dali by ste sa zaočkovať?
- Na otázku „Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo kladne iba 40,9 % respondentov. Zaočkovať by sa nenechalo 27,9 % a 31,3 % respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.
- Z odpovedí vyplýva, že zaočkovať by sa dali respondenti, ktorí sa cítia byť viac ohrození koronavírusom. Najväčšia časť respondentov, ktorí by sa nedali zaočkovať, to odôvodňuje presvedčením, že vakcína môže spôsobovať väčšie problémy ako koronavírus (26,4%) alebo nemyslí si, že vakcína na koronavírus dokáže pomôcť (22,5%).
- Konšpiračné presvedčenia výrazne ovplyvňujú ochotu dať sa zaočkovať. Spomedzi tých, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka by sa dalo zaočkovať až 63 %. Naopak, zaočkovať by sa nechalo iba 30 % z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne.
Ako dôverujeme inštitúciám?
- Z vymenovaných inštitúcií respondenti najviac dôverujú zdravotníctvu: dôverujú mu takmer tri štvrtiny respondentov (hodnoty 7 až 10 na škále, od 0 = vôbec nedôverujem po 10 = veľmi dôverujem) a iba 8 % mu nedôveruje (súčet hodnôt 0 až 3 na škále).
- Vedeckým inštitúciám v súvislosti s koronavírusom dôverujú takmer dve tretiny respondentov a vysoká je aj dôvera k armáde (62,4 %) ako i k ústrednému krízovému štábu (62,3%). Ľudí najviac polarizuje vláda a premiér, ale aj im dôveruje takmer polovica respondentov.
- Respondenti, ktorí menej dôverujú inštitúciám, menej dodržiavajú aj epidemiologické opatrenia. Svoje kontakty obmedzili menej a menej často nosia rúško ako tí, ktorí inštitúciám dôverujú.
Viac informácií nájdete v priloženej tlačovej správe.
Zoznam priložených súborov:
[ TS_ASMS_April2020_2.pdf ]